reklama

Snahy o nápravu chýb v RKC v súlade s vierou a láskou

Ak chladnokrvne vyvraždíte celú dedinu a prejavíte ľútosť, cirkev vám odpustí, dá vám šancu začať znova a pristupovať k sviatostiam. Ak vám však stroskotá manželstvo, cirkev vás potrestá samotou a keď sa rozhodnete pre nový vzťah, tak vám znemožní pristupovať k sviatostiam. Kam sa stratili láska, milosrdenstvo a odpustenie?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (203)

To su slova z clanku inspirovaneho knihou Eucharistia je liek, nie odmena Maria M. Robben a Anselm Grün

http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/01/03/ked-stroskota-manzelstvo/

Kedze je ten clanok velmi dlhy a obsiahlo sa venuje teme stroskotanych manzelstiev a moznych pricin rozpadov vztahov, vyberam z neho zaverecnu cast o pomoci cirkvi rozvedenym manzelom, o ktorej sa v cirkvi v sucasnosti tolko diskutuje a bola predmetom diskusie aj na Cirkevnej Synode.

Ale ak staré manželstvo stroskotalo a napriek snahe nie je možné ho obnoviť, ak človek prijal svoj diel zodpovednosti a je mu to ľúto, nemôže byť jeho osud limitovaný cirkevným právom. Ak môže byť odpustená každá vina, potom to musí platiť aj o vine, ktorá je spojená s krachom manželstva. Ak nám je Boh ochotný odpustiť, tak prečo nám nechce odpustiť jeho cirkev? V ortodoxnej cirkvi :), je možné uzavrieť druhé manželstvo. Predchádza mu úkon pokánia, pri ktorom sa vina prizná a odovzdá Bohu. Odpustenie (zo strany cirkvi) však umožňuje ísť novou cestou. Ak cirkev rozvedeným neumožňuje nadviazať nový vzťah, tak je to znakom toho, že im neodpustila ... Rigorózne zaobchádzanie s manželským právom, odporuje aj samotnej Biblii. Nerozlučiteľnosť manželského zväzku, je ochranou ľudskej dôstojnosti. Tak to formuluje evanjelista Marek. Matúš prezentuje Božiu vôľu, ako zákon pre človeka. No ak sa absolútna Božia vôla zaodeje do ľudského zákona, potom takýto zákon potrebuje aj výnimku. V ľudskom zákonodarstve totiž nejestvuje pravidlo, ktoré by nepripúšťalo výnimky... .riešenie existuje Existuje veľa „druhých" manželstiev, ktoré sa osvedčili a čas potvrdil ich hodnotu. Ak sa partneri poučili z prvého manželstva a neopakujú chyby, môžu mať pekný vzťah. A môžu byť oporou cirkevného spoločenstva. Čo je pre nás dôležitejšie... prvé manželstvo ktoré nefunguje, alebo druhé v ktorom manželia žijú pekným životom? Ide nám viac o formu, alebo o obsah? Je chybou, ak cirkev bráni takýmto ľuďom, aby pristupovali k sviatostiam. Samozrejme, ak sa niekto nepoučil zo svojho manželstva, tak bude chyby robiť stále znova a znova. Zlyhanie manželstva prinesie svoje ovocie len vtedy, ak človek cez neho objaví svoju identitu. Potom už nie je dôležité, či žije sám alebo v manželstve, ale to, že žije autentický život. Iba ten, kto sa po zlyhaní stretne sám so sebou, nájde svoju cestu. Len ten, kto dokáže žiť sám (dosiahne zrelosť), môže opätovne vstúpiť do vzťahu. V opačnom prípade, bude vzťah pre neho len cestou úniku, pred vlastnou opustenosťou. A vtedy je veľké riziko, že jeho vzťah znovu stroskotá. Ak chceme, tak dokážeme nájsť riešenie, ktoré pomôže ľuďom a to bez toho, aby sme spochybnili hodnotu toho, čo je ideálom. Ideálom je manželstvo, ktoré všetko pretrvá. Urobme všetko preto, aby ľudia vstupovali zrelí do vzťahu a aby sme znížili riziko, že ten vzťah stojí na zlom základe. Ak sa manželstvo dostane do krízy, tak urobme všetko preto, aby sme tým ľuďom pomohli krízu prekonať. A ak to nie je možné a ten vzťah by bol len predlžovaním utrpenia (nie je možné ho zachrániť), potom nechajme, aby sa manželia rozišli... Urobme všetko preto, aby sa z toho rozchodu spamätali, aby bol čo najmenej bolestivý, pomôžme im zistiť, kde urobili chybu a keď sa vysporiadajú s pocitom viny a prejavia ľútosť nad tým, že ich prvé manželstvo stroskotalo, potom im dajme šancu začať znova s čistým štítom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Požehnajme ich nový zväzok a dovoľme im pristupovať k sviatostiam. Kristus prišiel ako lekár, aby liečil ľudí, aby im pomohol postaviť sa na nohy a začať nový život. U farizejov a zákonníkov tej doby však vidíme tendenciu nechať človeka pre hriech trpieť, hoci aj celý život. Cirkev si musí vybrať, buď bude vo svojich prejavoch farizejská, alebo ľudská... Našou snahou predsa nie je ľudí povzbudzovať k tomu, aby hrešili... ale ak zhrešia, tak im máme pomôcť, aby sa postavili na svoje nohy a začali nový život... .eucharistia je liek, nie odmena Maria M. Robben a Anselm Grün (autori knihy, ktorá je podkladom tohto článku ) nie sú jediní, kto vyzýva k tomu, aby sme začali pristupovať zodpovedne k pastorácií rozvedených a prestali sa na nich pozerať cez prsty... Biskup Václav Malý vo svojej knihe píše, že „je dôležité, aby cirkev venovala svoju pozornosť tomuto problému". Vo svojich spomienkach hovorí o tom, že keď pôsobil ešte ako kňaz vo farnosti na území Prahy, tak prijímal rozvedených s pochopením a zriekol sa moralizovania. „Rozvedení ľudia očakávajú od cirkvi, že ich prijme s pochopením a pomôže im prekonať ich osobnú krízu." Podľa Malého je dôležité, aby naďalej boli vnímaní ako integrálna súčasť cirkvi a aby im ich cirkevné spoločenstvo bolo oporou. Od cirkvi sa očakáva odpustenie. „Je dôležité, aby cirkev pristupovala individuálne ku každému ľudskému príbehu a v jeho kontexte vnímala aj krach manželstva..." Profesor morálnej teológie Hans Rotter vo svojej knihe píše, že Ježišove slová o nerozlúčiteľnosti manželstva nie sú striktným zákonom, ale skôr návodom, ktorý je dôležité prispôsobiť okolnostiam. Téma nerozlučiteľnosti manželstva nie je v Biblií jednoznačne vyložená. A v textoch, kde sa o tejto téme hovorí, nenachádzame usmernenie pre všetky situácie, ktoré môžu nastať (otázky, ktoré prináša život). Cirkev podľa Rottera musí svoje právne smernice interpretovať a aplikovať tak, aby neboli prejavom tvrdosti, ale výrazom Božej lásky. V ortodoxných cirkvách druhé manželstvo nie je vnímané ako autentická sviatosť, no nové (druhé) manželstvo je posvätené modlitbou cirkvi a manželia môžu pristupovať k sviatostiam. Tridentský koncil sa snažil o postoj otvorenosti Katolíckej cirkvi v tejto otázke (smerom k ortodoxným). Preto je možné, aby takýto prístup k rozvedeným (ako majú ortodoxní), si zvolila aj Katolícka cirkev. Rotter si myslí, že súčasná situácia nás vyzýva k tomu, aby sme začali praktizovať tento postoj. Cirkevné právo nie je Božským právom (nie je bezprostredne zjavené), preto je možné ho neustále zdokonalovať, aby čoraz viac vydávalo svedectvo o láske. Boh je láska. Ak sa pre rozvod rozhodne len jeden z partnerov, tak tomu druhému sa koná veľká krivda... Ale žiaden zákon nedokáže človeka uchrániť pred takouto situáciou. Ak ten druhý chce odísť, tak odíde.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je to taký paradox, ale tvrdosť zákona sa môže obrátiť proti partnerovi, ktorý nechcel rozvod, pretože mu znemožní nadviazať nový vzťah. Ten, kto sa rozhodol odísť, si založí nový vzťah, bez ohľadu na cirkevné predpisy a ten, ktorý chcel ostať, je potrestaný samotou... Guy Gilbert vo svojej knihe pripomína, že o verný vzťah treba bojovať a že sviatosť manželstva má veľkú moc. „Je to milosť, ktorá pretrváva aj keď sa manželstvo rozpadlo." Cirkev podľa neho nehovorí dostatočne citlivo o rozvedených ľuďoch. Cirkev pritom neberie ohľad na to, čo hovorí Písmo. Kristus predsa povedal že prišiel, aby sme mali život v plnosti a tiež, že lekára potrebujú chorí a nie zdraví a že prišiel pre hriešnikov. Ako sa môže cirkev tak necitlivo správať k rozvedeným, teda k trpiacim? Prečo zhoršuje ich utrpenie? Cirkev rozvedeným ktorí uzavreli nový vzťah, znemožňuje pristupovať k sviatostiam. Gilbert píše, že nemá problém poskytnúť eucharistiu takýmto ľuďom. Hoci sa cíti rozpoltený medzi zákony cirkvi a utrpenie ľudských bytostí. Eucharistia nie je odmena!!! Je to posila, predovšetkým pre slabých a hriešnych. Preto by im cirkev mala umožniť, aby k nej pristupovali oveľa častejšie, než ostatní veriaci. Je dôležité, aby cirkev umožnila ľuďom, ktorým stroskotalo manželstvo a uzavreli nový vzťah, aby pristupovali k sviatostiam bez obmedzení. My kňazi (katolícky) nemáme právo znovu vysluhovať sviatosť manželstva tým, ktorí sa rozviedli a chcú uzavrieť nový vzťah. Ale keď vezmem za ruky partnerov ktorí znovu uzavreli manželstvo, tak žehnám ich láske, ktorá ich spája. A modlím sa, aby Boh zmazal ich hriech a viedol ich správnou cestou. Je dôležité, aby sme zachovávali manželskú vernosť, ktorú máme od Boha. Ale keď to nedokážeme, nech nám Pán odpustí a dá nám súcit cirkvi a svoju lásku. To, že niekto sa rozviedol a znovu uzavrel manželstvo, ešte nemusí byť znakom toho, že zhrešil (týka sa to predovšetkým tých, ktorí chceli manželstvo zachovať, no nedostali k tomu príležitosť, ale nielen ich). Ja osobne žehnám všetkým. A bolo by fajn, ak by sa v prejavoch a v skutkoch cirkvi, vo väčšej miere odzrkadlila láska a súcit". Lekára potrebujú chorí a nie zdraví. Kristus prišiel, aby liečil ľudí. A cirkev má v tom pokračovať. Cirkev sa často nechá spútať právom, ale Kristus nezaložil advokátsku kanceláriu, ale liečebný ústav. To, čo dokáže uzdraviť človeka, nie je právo, ale láska a prejavom lásky je eucharistia. Je to ten najsilnejší liek, ktorý môže cirkev poskytnúť a preto je dôležité, aby ho poskytovala všetkým, ktorí oň prejavia záujem. Eucharistia dáva človeku silu, aby rástol a dokázal prekonať seba. Pomáha mu, aby hrešil menej. Ak cirkev niekomu bráni pristupovať k sviatostiam, potom musí prevziať svoj diel zodpovednosti, za jeho hriechy. Pretože mala možnosť mu pomôcť a nepomohla. Túžim po tom, aby všetky manželstvá pretrvali a prajem ľuďom, aby to boli krásne vzťahy plné prijatia, pochopenia a lásky... Ale viem, že táto predstava je ideálom a život vo svete nie je ideálny. Niekedy je rozvod tým najlepším riešením. To, že niekomu krachne manželstvo neznamená, že sa jeho život skončil. A našou povinnosťou je, aby sme mu pomohli v tejto ťažkej chvíli, aby to dokázal prekonať a postavil sa na vlastné nohy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

http://blog.tyzden.sk/tomas-hupka/2010/01/03/ked-stroskota-manzelstvo/

Návrh kardinála Kaspera pre rozvedených a znovu zosobášených

Kardináli hovorili o krokoch, ktoré v tejto oblasti cirkev už podnikla v minulom storočí. Podľa Kódexu kanonického práva z roku 1917 rozvedení ľudia, ktorí sa opäť zosobášili civilným obradom, boli považovaní za bigamistov a nehanebníkov žijúcich vo verejnom konkubináte a dokonca podliehali exkomunikácii. Nový kódex uvedený do platnosti Jánom Pavlom II. skoncoval s týmito trestami. Rozvedení a znovu zosobášení nie sú exkomunikovaní, naopak, kódex potvrdzuje, že sú stále členmi cirkvi.

Podľa Kaspera sa dnešná cirkev nachádza v podobnej situácii, v akej bola po Druhom vatikánskom koncile. Vtedy tiež existovali encykliky, vyhlásenia a rozhodnutia vydané Svätou stolicou o otázkach ako ekumenizmus a náboženská sloboda, ktoré, ako sa zdalo, bránili iným možným riešeniam. Druhý vatikánsky koncil pootváral nové dvere bez toho, že by porušil posvätnú dogmatickú tradíciu cirkvi. Kardinál teda uvažuje, či by sa podobným spôsobom nedalo pokračovať a zahrnúť zmenu situácie rozvedených a znovu zosobášených bez toho, že by došlo k zničeniu kľúčovej tradície našej viery.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

http://www.grkatnr.sk/index.php/aktuality/804-navrh-kardinala-kaspera-pre-rozvedenych-a-znovu-zosobaenych-.html

Ak by sa vtedajšie snahy o zmenu vo vnímaní rozvedených nepodarili a nikto z RKC by sa o žiadne zmeny ani neusiloval, tak by sme dodnes považovali rozvedených a opäť zosobášených civilným obradom ako nehanebníkov žijúcich vo verejnom konkubináte a podliehali by exkomunikácii.

PRAVE VDAKA ZMENAM V RKC v tychto otazkach a novym kodexom, sa s trestami pre rozvedenych a znovuzosobasenych skoncilo. A nepochybne tiez v tej dobe boli mnohi konzervativci proti a za exkomunikacie takych veriacich.

Mária Malinová

Mária Malinová

Bloger 
  • Počet článkov:  356
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám väčšinou menšinové názory. Zoznam autorových rubrík:  VzťahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu