Za socializmu sa nikdy nic nemenilo. To prislo az s vydobytkom kapitalizmu, ze cely zivot sa pohol a urad, kde pred rokom bol, uz tam nie je, ani obchod, ani cukraren a vsetko sa kazdu chvilu meni. Uz tie nedoplatky ani neviete, kde mate zaplatit.
Predstavte si, ze by ste vyrastli v dobe, ked sa nikdy nic nemenilo. Tak by vam to pripadalo tak, ze je to celkom samozrejme a nic sa nikdy nezmeni do smrti. Aj ked zomriete, tak cukraren tam bude stat a brezovy sampon dalsich sto tokov bude v zelenej tube.
Pamatam sa, ze ako pubertacku ma najviac zaujimalo, ked uz sa k nam kapitalizmus blizil a moja mama to predpokladala vzdy pocuvajuc vselijake stanice a co sa kde robi, ze kedy k nam dorazi kapitalisticka drogeria. O samych tuzexovych obchodoch som len snivala.
Ale mama mi hovorila: Netes sa. To si nevies predstavit, aky ten kapitalizmus najprv bude. Bude dravy a este to x krat olutujes, ze si sa tesila. Moja mama nikdy nemala ciernobiele videnie sveta a tak ako videla aj co sa dialo za socializmu, co by som vtedy nenasla zivej duse, co by nepovedala – To su blbosti, to su neprisposobivi ludia. Zvelicujes.
Tak videla uz dopredu, ze ani ten kapitalizmus nebude taky ruzovy ako sa ludia tesili.
Nasa rodina zvonit klucami na namesti nebola. Kupili sme si len farebny televizor a uz demonstracie sme videli farebne. Dav ludi, co bol nadseny akoby uz komunizmus prisiel. Ta ruzova buducnost, co nam vzdy spominali.
Myslela som na to, ked vsetci boli nadseni a mysleli si, ze od zajtra vsetci uz budu celkom vymeneni stale, za veselsich ludi. Za ludi, co mozu hovorit. Ale kolko hluposti si len museli nechat pre seba, to ste vtedy este netusili. Takto sme mohli mat iluziu, co tak mudre si moze niekto v svojej kuchyni tajne mysliet. Za slobodu slova to ani nestalo.
Myslim tak, ze by ste sa to chceli dozvediet, ked uz teraz viete, co.
Akurat si nemozem spomenut na ziadne mandarinky alebo banany, co sa tolko spominaju, nikdy ma tak mandarinky nezaujimali, ani toaletny papier. Ale asi bol, ked sme sa mojej babicke cudovali, ze vytrvalo trha na zachod len noviny. Malo to svoje caro.
Vzdy mi dala do ruky natrhane stvrtky rovnakych sprav, kazdy den to iste, ze vo svete sa nic nestalo, ziadne katastrofy a povedala: Odnes to na postu. – To bol zachod.
Dnes ked citam, ako bolo za socializmu, tak mam vzdy pocit, ze sme zili v okupacii ako za vojny, aku som ju videla len v televizore. Myslim si, ze ludia prehanaju, lebo to by mali vidiet to mnozstvo spokojnych ludi a ako bolo mnohym dobre. Vobec by ste dojem okupacie nemali. Praveze by ste boli blaznom, keby mali. Nejake tie obete to nemohli dokazat ako tak isto nemozu obete kapitalizmu, tie chudobne ani teraz.
Aj teraz takemu cloveku povedia, ze je blazon a ze sa netesi. Vtedy sa mal tesit z vydobytkov, co mame a zrovna tak je to teraz. Vnimat frazy sme sa naucili dobre, tomuto ma socializmus naucil. Ludom bolo jedno, co je niekde pri ostnatom drate, ako teraz je mnohym jedno ako je v Amerike a ze mozu tam cestovat.
Pre mna osobne sa zmensila moznost pohybu. Volakedy sme nemohli do Juhoslavie, lebo mama by to povolene nikdy nemala. Dnes mi je to povolenie na nic, ked ani na cestu do Nitry casto nemam peniaze. Takze ja ten iny ostnaty drot citim blizsie.
Nepovedala by som, ze vtedy sa mali ludia horsie ako si nemyslim, ze lepsie. Podla mna je to stale rovnake – ako pre koho!
Vtedy stacilo, ked ste boli strannikom, teraz staci, ked ste bohacom. A spravodlive to nebolo nikdy.
Mam pocit, ze v jednom nastal pokrok. Ja si tak, ako niekto na pomarance, pamatam na to, ako zeny pod silonkami nosili chlpate nohy. Moja mama totiz chlpate nohy nemala a tak si to z detstva tak pamatam ako cudo z navstev, ked mi sklzol pohlad na ich nohy.
Tak to je taka nechutnost, co si ja zo socializmu takto vyberovo pamatam ako drobnost. Kazdy nieco ine. Fakt neviem ako sme mohli takto zit. A ze aj vtedy muzi lubili zeny.
Zavan kapitalizmu pre mna znamenal, ze som si raz kupila v Tuzexe dazdnik za 150 mliek, lebo odvtedy je taka socialisticka mena, ze je nam vraj luto za mliekom. Mne ani vtedy nebolo, ked som si kupila dazdnik. Co je to mat len jeden liter mlieka pre vsetky deti, som zazila az v tom kapitalizme.
V socialistickych citankach bola taka casto spominana prihoda ako babka spomina ako volakedy za detstva chodili bosi, pokial nebol socializmus, ktory doniesol aj pre vsetkych topanky. Casto som si na to spomenula, ked zas moja mama ako babka spominala, ze volakedy, hoc aj bosi ale vzdy mali co jest! A my sme nemali. Mamine slova sa len splnili. Zas sme len mali smolu a zas by nam to teraz nikto neveril.
A potom som si raz kupila tuzexovu penu do kupela – vonu alpskych kvetiniek. Fascinovalo ma, ze ma priesvitny obal, ale nemyslim si, ze je to vydobytok kapitalizmu ale ineho pokroku vo svete. Cudovali sme sa tomu ako Krovaci flasi coca-coly. Vtedy ludia mavali taketo flase na vani, aby kazdy videl, co maju. Dnes su to len plastove okna, co su tak v mode.
Ani minut som si ju nechcela a raz som ju ovoniavala tolko, ze mi z toho prislo vazne zle.
Ale presli sme Alpami a videla som Hannibalov pomnik. A nad Monacom v dialke vychadzat slnko, ked tam zastavil nas autobus.
