Mozno to, ze jej zomrel otec a boli po jeho smrti vykazani z prostredia, ktory videli ako svoj domov a vsetci sa nahle ocitli v tazkych a biednych pomeroch. Dovtedy boli detmi spravcu velkeho majetku a odrazu desat polosirot s vdovou.
Bola tam naucena na ine sposoby, "fajnovejsie", ako sa jej potom posmievali, ze je len fajnova.
Ale od tych panov sa naucili aj inym sposobom, slusnejsim ako z drsneho dedinskeho prostredia.
Pokym ine zeny bezali do pola za robotou, ona doma upratovala - a take bolo na dedine neslychane, ohovarali ju za to, ze je ako panicka. Ale krivdili jej, lebo do 74 rokov stihala obrobit obrovsku zahradu v ktorej bolo vsetko! Aj chovala vsetko. Ja som si vzdy myslela, ze je to norma, mat taku zahradu a v takom stave, ale neskor som videla mnoho takych, co babicka by neprezila nieco neesteticky pohodene v nej niekde na kope. Aj prasaci chliev bol tak cisty, ze ked momentalne nemali prasa, tak sme sa bezne hravali, ze tam mame zborovnu. Bielila ten chliev, bol cisty a nikdy tam nesmrdelo. A kolko potom som v zivote videla chlievov, ktore aj domaci obchadzali oblukom, aby sa nesmykli na blate okolo nich alebo v kuracincoch. Pritom dost blizko prasacieho chlieva bol jediny funkcny dreveny zachod na ktory sme chodili bose. Povedzte mi, v kolkych dvoroch by ste medzi sliepkami mohli skakat bosi? Zametal sa kazdy den aj niekolkokrat a nam sa to aj pacilo, aku mame zaminovanu trasu neskocit, aj ked obcas sa nam to podarilo, holymi prstami do cerstveho slepacinca. Veru, pamatam si ich medzi prstami. Ladne sme skakali raz dolava, raz doprava smerom na zachod. A zo zachodu bola vyborna rozhladna a skvele posedenie. Vosli sme sa don aj dve.Cez jeho drevene steny sa dalo vidiet nielen do dvora, ale aj do hornej zahrady a zadnej. Babicka mi vzdy strcila natrhane stvrtky novin a povedala - "Zanes na postu". Vsetky sme boli naucene kvalitne si ho pomadlit, pokym fajnovo nezmakol. A neraz som sa donho zacitala, dnes taky toaletny papier nemate.
Babicku som uz nikdy nevidela vysivat, asi by netrafila nitku do uska ihly. Stale som ju videla len s vedrom. To bola taka jej kabelka, ze co si berie do zahrady. A chvalila sa, ze manikuru si robit nemusi, lebo si nehty zoderie v praci. Mala ich scernete od zeminy. Vzdy mi pripominala opicku svojimi ocami, mala ich take okruhle a vrkoc obtoceny okolo hlavy. Casom sa skracovali aj vlasy v nasej rodine. Babicka ich mala este take dlhe, ze ked si sadla, tak si vrkoc musela odhodit, aby si konce vlasov neprisadla. A moja mama ich mala uz len desat centimetrov pod pas, aj to len ked boli pustene. To sa este vsetci zbiehali pozerat, ked sa na dvore rano cesala, lebo ich mala cierne a huste. Takto si mamu pamatam. Vlasy po nej zdedil moj prvy syn, to sme sa vsetci zbiehali skor ho cesat ako indiana, pretoze kto by to vladal na jeden raz vsetky? To bola babickina robota, uz ked bola babicka moja mama, cesavat mojmu prvemu synovi vlasy. Moj druhy ich ma po mne, co sa cesat ani nemusime, kedze sme kuceravi stale. No mne narastli uz len do pol chrbta. Ja som si vzdy myslela, ze to len volakedy mali ludia dlhe vlasy a hadam ako casom ludstvo prichadzalo o chlpy, tak aj o vlasy, o ich dlzku. Mama spominala, ze volakedy chovala babicka aj sto kureniec a co bolo tridsat proti tomu? Aj patdesiat zajacov sa mi vzdy zdalo tak akurat a ze kaciek by malo byt dvanast, hadam ako v rozpravke. No husi si uz ja nepamatam, aj ked mama spominala, ze kazda mala svoje meno aj ked ich bolo neurekom. A vzdy hovorila - Ako mozu muzi nerozoznat novorodenata, ked aj hus spoznas, ktora je to? My sme uz davali mena len sliepkam a to zlatobranske. Mali sme sliepku aj Perlu aj Narcis. Mala som aj zajaca Romea, ktory bol len na chov, lebo babicka mi to slubila. Mali sme zvieraci cintorin pri ribezliach, kde kazde nevyliahnute kurca malo svoj hrobcek a krizik. Spievali sme im tam pesnicky aj po smrti. A nasou dekou bol obrovsky, stary a celkom cierny dedkov kabat s obrovskymi vreckami. Bol drsny a predsa nedalo sa lezat bez toho, aby sme si zobrali ten kabat. To bol taky povel a obrad, ze sa "ideme zvalit" konca zahrady, kde nas uz mohli vidiet ludia len z vlaku. Tam bol, konca ten zahrady, pomyselny stred Raja.
Castokrat sa zeny chvalili, kolko pracuju v zahrade a do umoru. Nikdy som to nepocula hovorit babicku, ze robi vela a do umoru, hoci sa vracala za tmy. Ju to muselo bavit, ked sa na to nikdy nestazovala. Skor naopak, dohovarali jej, ze tu kacku, co ich vsetky roznasala od Kosic po Hradec Kralove a az za Prahu, si radsej kazda dcera kupi. Ale aku by mala zamienku na cestovanie? A to cestovala rada. Dostavali sme baliky s hroznom a marhulami, plne skatule ceresni. Ale ked som sa volaktorej zahrade prizrela, ziadna nebola taka velka ako babickina a tak presne rozratana, kde su cesticky a coho hranice. Ja neviem, na co sa tie zeny vlastne stazovali, ked ziadna nemala taku, ako do sutaze o zemsky Raj a nestazovala sa vobec. Vsetko malo svoje miesto, aj ked to zemsky raj nebol. Hoci som ho kreslila milionkrat a aj ona nam ho kreslila hadam v kazdom dopise, aj tak som vzdy vedela, ze moja mama nechce takto zit. Tomu musite obetovat vsetko a uz na nic ine nemate cas. Moja babicka nebola ani v Tatrach. Nikdy nevidela more ani skalne stity, lebo kto by jej postrazil zvierata? A moja mama vzdy pracu v zahrade, trhanie buriny a papsajtu pre prasce vymienala za strikovanie svetra pre sestru - Ked za mna pojdes trhat... budem ti strikovat sveter. Tak sa naucila strikovat aj potme, strikovala cely zivot kazdy vecer pri citani. Citanie si vybrala. Ked zomrela, nemala uz co citat. Precitala hadam vsetko aj niekolkokrat. Vzdy mala najradsej Dostojevskeho, bol to jej najoblubenejsi spisovatel. Nikdy som nechcela dedinu opisovat idylicky a nikdy som nelutovala, ze moje deti nezazili takyto Raj, ako ja, lebo podla mna ho zazili v mojej matke krajsi. Nemala zahradu, ale moja babicka mi nikdy nerozpravala rozpravku. Spievala mi. Moja mama ma mala jedinu a mohla sa mi venovat. Ukazala mi ten najsnehobielejsi svet. Mala som potom velmi dlho problem pochopit, ze nie vsetci ludia ho maju taky. Ze vo svete sa vsetko nevysvetluje, ze vo svete vela veci plati len tak, ze su a bez zmyslu. Tiez som sa dopustila tej chyby, ze ked sme zariadovali dom a upravovali zahradu a studovala som dialkovo pri troch detoch, tak som to nebola ja. Ja, ktora si teraz pozrie video, co si moje deti nakrutili, ked sa same hrali v izbe a nechce sa mi verit, ze to bol moj syn, napriklad ten stredny. Mala som sa vykaslat na dom, na zahradu a zit len ako moja mama. Mam pocit, ze som robila kopec zbytocnych veci a zbytocne bojovala s ludmi, co ma nahovarali chovat este aj kacky. Raj sa nemeria pohladom.
Predchadzajuci clanok o babicke a o zenach v nasej rodine.
